If you dream it, you can do it.

informácie

Fakty, ktoré vám znechutia fast food

5. března 2008 v 14:13 | Made by: Your Lovely Dí
Väčšina fast foodových lákadiel má biedne málo živín, takmer žiadnu vlákninu a nebezpečne veľa kalórií. Dôvod, prečo tento štýl stravovania ešte stále letí aj napriek varovaniam odborníkov, nájdeme okrem čoraz rýchlejšieho životného tempa aj v správaní zákazníka.

Hamburgerov sa nevzdáme!
Podľa záverov ankety jednej americkej firmy sa ľudia chcú stravovať zdravo, no zároveň sa odmietajú vzdať možnosti zakúpiť si "nezdravé" pochúťky z rýchleho občerstvenia, kedykoľvek sa im zapáči. Mnohí si ich nakoniec ani nekúpia, no potrebujú aspoň vedieť, že môžu, keď dostanú chuť. Tak sa zdá, že trendom rýchleho občerstvenia len tak niečo neotrasie.

Priveľa cukru
Výskumy uvádzajú, že v súčasnosti konzumujeme až 25-krát viac cukru, než naši predkovia pred dvesto rokmi. A cukor v súvislosti s fast foodom nespomíname náhodou. Po pšeničnej múke ide o druhú najpoužívanejšiu prísadu jedál rýchleho občerstvenia. Ak ešte nemáte cukrovku, takýmto štýlom stravovania si o ňu vážne koledujete.

Čo je v pohári?
Kalorickou bombou sú aj mliečne koktejly, ktoré obsahujú viac cukru a tuku, než sľúbeného ovocia. V stredne veľkom pohári je rafinovane ukrytých 16 čajových lyžičiek cukru.

Do niektorých je pridané aj zahusťovadlo E 407, ktoré môže vyvolať alergické reakcie. Ak máte chuť na ovocný koktail, nemenej sladký a chutný pripravíte z mlieka, banánových koliesok a lyžičky medu. Výsledok je sladký, zdravý a hotový raz-dva.

Jeden hamburger na pol dňa
Dvojitý hamburger hravo pokryje polovicu vášho denného energetického príjmu. Ak by ste si ho chceli vychutnať bez obáv o líniu, znamenalo by to po zvyšok dňa hladovať. Ak si ho neviete odpustiť, pripravte si nutrične vyvážený domáci hamburger.

S plátkom syra, morčacou šunkou, paradajkou a šalátom v celozrnnej žemli ušetríte kalórie. Namiesto ťažkého dressingu zamiešate jogurt so sušenými bylinkami. Takáto pochúťka vás zasýti zdravšie a na dlhší čas.

Čo sú to Biovýrobky a prečo sú výhodnejšie???

3. března 2008 v 22:38 | Made by: Your Lovely Dí

Neviem, či som to už tuna spomínala, ale som úplný fanatik do bioproduktov... Týmto článkom som vám chcela vysvetliť prečo sú bioprodukty lepšia a výhodnejšie pre ľudí ako obyčajné "ne-bio" potraviny... Dole nájdete aj odkazy na moje obľúbené internetové bioobchodíky...

Enjoy

Čo sú to diuretiká???

2. března 2008 v 20:43 | Made by: Your Lovely Dí
Diuretiká
Diuretiká sú látky podporujúce vylučovanie sodíka, solí a vody z obličiek, čím zvyšujú objem vylučovaného moču. Sú to teda látky, ktoré nútia organizmus aby sa vo zvýšenej miere zbavoval tekutín.
V medicíne sa používajú ako lieky proti rôznym ochoreniam srdca, obličiek, pečene, ide o stavy kedy je pre organizmus lepšie keď sa vo zvýšenej miere zbavuje tekutín. Tieto látky sa zneužívajú na rýchle zníženie hmotnosti, treba ich však považovať za dosť nebezpečné, keďže pri príliš veľkej konzumácii hrozí organizmu dehydratácia, ktorá môžu dospieť až do smrteľného štádia.
Medzi účinky, ktoré vyplývajú z podávania diuretík patria: mdloba, závrat, svalové kŕče, bolesti hlavy a žalúdočné ťažkosti.

Medzi najčastejšie používané látky patria: bendroflumetiazid, furosemid, hydrochlortiazid, chloralidon, triameterín.

čo je to depresia???

2. března 2008 v 20:40 | Made by: Your Lovely Dí
Depresia

Popis stavu/ochorenia
Každý zažije niekedy trochu nešťastia, často ako následok nejakej zmeny, či už v podobe nejakej prekážky alebo straty, alebo jednoducho, ako povedal Freud "každodenného utrpenia ". Bolestné pocity, ktoré sprevádzajú tieto udalosti, sú obyčajne adekvátne, potrebné, prechodné a môžu sa dokonca stať príležitosťou pre osobný rast. Avšak pokiaľ depresia pretrváva a narušuje bežný denný život, potom môže byť uvažovaná indikácia depresívneho ochorenia. K faktorom, ktoré rozlišujú bežný smútok od depresívneho ochorenia patrí ťažoba depresie, jej doba trvania a súčasný výskyt aj iných príznakov. V akejkoľvek forme postihuje depresia na celom svete 20 percent žien, 10 percent mužov a 5 percent dospievajúcich. Depresia každoročne postihuje okolo l7,6 milióna ľudí a tak patrí k najčastejším psychologickým problémom v Spojených štátoch.
Definícia
Depresívne ochorenie je ochorenie "celého organizmu", ktoré postihuje Vaše celé telo, náladu a myšlienky. Ovplyvňuje spôsob akým jete, ako spíte, čo si myslíte o sebe a o okolitých veciach. Depresívne ochorenie nie je ekvivalentom prebiehania zlej nálady. Nie je to len znak osobnej slabosti alebo stav, ktorý je možné prekonať prianím či vôľou. Ľudia postihnutí depresívnym ochorením sa nemôžu len tak jednoducho dať do poriadku a vyliečiť sa. Príznaky môžu bez liečby pretrvávať týždne, mesiace alebo roky. Väčšine ľudí, ktorí sú postihnutí depresívnym ochorením však môže pomôcť adekvátna liečba.
Klinická veľká depresia
Pre diagnózu akútnej klinickej depresie je potrebný výskyt aspoň piatich z nižšie uvedených príznakov z obdobia minimálne dvoch týždňov a súčasne musia tieto príznaky znamenať nejakú zmenu od predchádzajúceho správania alebo nálady. Súčasťou klinického obrazu musí byť i depresívna nálada alebo strata záujmu.
  1. Depresívna nálada počas väčšej časti väčšiny dní. (U detí a dospievajúcich môže dominovať zvýšená podráždenosť.)
  2. Dlhší čas úplná alebo veľmi zreteľná strata radosti zo života.
  3. Významné zvýšenie, či zníženie chuti do jedla, hmotnosti alebo oboje.
  4. Poruchy spánku, takmer každý deň buď nespavosť alebo nadmerná ospalosť.
  5. Pocity zvýšenej podráždenosti alebo intenzívnej spomalenosti.
  6. Strata energie a každodenný pocit únavy.
  7. Takmer neustále pocity viny a zbytočnosti.
  8. Neschopnosť koncentrácie, objavujúcej sa takmer každý deň.
  9. Opakujúce sa myšlienky o smrti alebo samovražde.

Naviac musia byť splnené aj ďalšie kritériá: vyššie uvedené príznaky by nemali nasledovať alebo sprevádzať manické epizódy (také ako u maniodepresívnych alebo iných ochorení), mali by narušovať dôležité bežné životné funkcie (ako je práca alebo osobné vzťahy); nie sú vyvolané liekmi, alkoholom alebo inými látkami a nie sú vyvolané bežným smútkom (viď. nižšie). V jednej dlhodobej štúdii bolo preukázané, že epizódy klinickej depresie obyčajne trvajú okolo dvadsať týždňov. Asi u 30 až 40% pacientov s depresiou sa objaví náhly atak zlosti, ktorý popisujú ako necharakteristický a nepatričný. U detí sa príznaky depresie môžu od dospelých odlišovať. Patrí k nim pretrvávajúci smútok, neschopnosť vychutnať obľúbenú činnosť, zvýšená podráždenosť, cesty k telesným problémom, ako sú bolesti hlavy a žalúdka, zlé výsledky v škole, pretrvávajúca nuda, znížený pocit energie, zhoršená koncentrácia, alebo zmeny týkajúce sa jedla alebo spánku či oboje. V jednej štúdii mali deti s depresiou väčšiu tendenciu tyranizovať ostatných, zatiaľ čo úzkostlivé deti boli častejšie tyranizované.

Čo je to bulímia???

29. února 2008 v 23:24 | Made by: Your Lovely Dí
Je charakterizovaná opakovanými záchvatmi hltavého jedenia alebo "napchávania sa" (odborný termín je hyperfágia) s výskytom minimálne dva razy za týždeň počas aspoň troch mesiacov, pričom jedinec väčšinou preferuje jedlá s vysoko kalorickým obsahom. Tieto epizódy zodpovedajú nutkavému správaniu a nezadržateľnej túžbe po jedení.
Jedinec má trvale obavy súvisiace s jedlom, ktoré sa menia až na posadnutosť, takže myšlienky na jedlo ho prenasledujú po celý deň.
Pacient sa snaží vyvážiť dopad tohto žravého príjmu potravy rôznymi "technikami", ktoré postupne "rozvíja" v priebehu ochorenia a ktoré vyplývajú z pocitov viny, zjavujúcich sa bezprostredne po ukončení jedenia a upokojení nutkavého impulzu.
K týmto "technikám" patria:
  • Vyvolanie zvracania.
  • Zneužívanie laxatív (preháňadiel).
  • Nútenie sa do dlhotrvajúceho hladovania ako trest po nutkavom jedení.
  • Používanie liekov na potlačenie chuti do jedla (anorektík), diuretík (na odvodnenie) a prípravkov na báze hormónov štítnej žľazy, ktoré urýchľujú látkovú premenu a prispievajú tak k strate telesnej hmotnosti.
Rovnako ako v prípade anorexie, aj pri bulímii dochádza k narušeniu vnímania vlastného tela a postihnutý jedinec sa vidí nadmerne tučný. U týchto pacientov sa stretávame s absurdným správaním; na jednej strane majú strach z priberania, ale na strane druhej nedokážu potlačiť úzkosť, ktorá ich núti nekontrolovane jesť.
Bulímia sa zjavuje u 50 % pacientov s anorexiou v niektorej chvíli jej priebehu. Bulímia sa len zriedka objavuje samostatne, a ak sa tak stane, treba hneď myslieť na možnú anorexiu v pozadí.
Liečba je podobná ako pri anorexii, pričom sa kladie osobitný dôraz na antidepresívne lieky, ktoré významným spôsobom znižujú výskyt a intenzitu kríz bulímie.
V každom prípade je taktiež potrebné vyšetrenie a kontrola pacienta psychiatrom.
Na druhej strane existujú určité zásady ohľadom stravovania, ktoré môže týmto pacientom pomôcť zbaviť sa časom posadnutosti jedlom a vyhnúť sa tak spomínaným záchvatom:
  • Je potrebné jesť pomaly a stanoviť si minimálny čas, ktorý sa strávi pri stole. Tento čas potom postupne predlžovať.
  • Dávať si do úst vždy malé kúsky, pokojne požuť jedlo a za ten čas nechať príbor položený na stole.
  • V daný moment jesť len jeden druh potravy a nemiešať rôzne jedlá (t. j. vyhýbať sa kombinovaným jedlám).
  • Medzi jednotlivými chodmi vstať na chvíľu od stola.
  • Naložiť si pri dreze a nedávať na kuchynský stôl misu s jedlom.
  • Používať malé taniere a príbory a vždy nechať trochu jedla na tanieri.

Čo je to anorexia???

29. února 2008 v 23:21 | Made by: Your Lovely Dí

Anorexia nervosa

Ako anorexia sa označuje vo všeobecnosti dlhodobá strata chuti do jedla nezávisle od vyvolávajúcej príčiny. Vzniká následkom organického ochorenia, pri skľúčenosti alebo depresii, ktoré nezriedka jedincovi odoberajú chuť do jedla. Anorexia nie je sama osebe chorobou, ale je logickým dôsledkom určitých okolností.
Na strane druhej je anorexia nervosa komplexný obraz odporu voči jedlu psychiatrického pôvodu.
Kto je náchylnejší na anorexiu?
Ide o ochorenie postihujúce predovšetkým ženy (až 95 % prípadov), najmä v období dospievania, pričom najrizikovejšie sú dievčatá medzi 12. a 18. rokom života (niekedy sa ochorenie začne aj po dovŕšení 40. roku života). Anorexia nervosa postihuje približne 1 až 2 % ženskej populácie. Spoločenský tlak súčasnej doby na telesný vzhľad a kult tela ovplyvňuje dospievajúcu mládež, náchylnú na toto ochorenie v súvislosti so svojím charakterom a vzdelaním. Postihnutí jedinci si následne začnú stanovovať svoje vlastné pravidlá stravovania.
Existujú domnienky, že rodinné prostredie prispieva k vzniku tohto ochorenia. Najmä nadmerne ochraňujúce rodiny, zdanlivo dokonalé a so strednou až vysokou životnou úrovňou, majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia v rodinnom kruhu. Anorektické ženy majú inteligenčný kvocient presahujúci priemer; zvyčajne sú to osoby tiché, perfekcionalistky, so sklonom k samotárstvu.
Zdá sa, že existuje aj genetická alebo dedičná zložka podieľajúca sa na vzniku anorexie. To vysvetľuje, prečo deti alebo sestry pacientiek s anorexiou majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie toto ochorenie.
Ako sa prejavuje anorexia?
Existuje séria spoločných charakteristík definujúcich toto ochorenie:
  1. Odmietanie udržať si telesnú hmotnosť vyššiu ako 85 % teoreticky vypočítanej vhodnej hmotnosti. V úvodnej fáze sa ochorenie môže prejavovať ako malá posadnutosť telesnou hmotnosťou a snahou nepribrať, niekedy podporovaná aj okolím; táto posadnutosť núti jedinca znižovať príjem potravy, opakovane sa vážiť a počítať každú chvíľu svoju ideálnu hmotnosť. Postupne sa zjavuje intenzívny strach z obezity, hoci postihnutý jedinec má v skutočnosti hmotnosť pod hranicou teoretickej ideálnej hmotnosti. Výsledkom je nasledujúce správanie:
  • Únikové techniky, ktorých cieľom je nejesť, bez toho, aby si to okolie všimlo; výhovorky, aby jedinec mohol "jesť" mimo domu, údajná nevoľnosť, ktorá mu zabraňuje prijímať potravu, schovávanie a skladovanie jedla, atď.
  • Pravidelné vyvolávanie zvracania, ktoré vedie k bolestiam brucha, páleniu záhy z podráždenia pažeráka žalúdočnou kyselinou a podráždenie hrdla neustálym návratom potravín premiešaných s kyselinou.
  • Používanie diuretík (lieky na odvodnenie), laxatív (preháňadlá) a klyziem (výplach čriev) s cieľom odstrániť čo najskôr stravu z organizmu.
  • Intenzívne telesné cvičenie s cieľom odstrániť "prebytočný tuk".
  • Prežívanie pocitov skutočnej blaženosti nad stratou telesnej hmotnosti.
  1. Narušené vnímanie vlastného tela. Chorý jedinec doslova stratí náhľad na svoju postavu a pri pohľade do zrkadla sa vidí tučný, hoci skutočnosť je úplne odlišná. Z tohto sebaklamu pramení najväčší problém pri zdolávaní ochorenia, lebo všetky pokusy presvedčiť jedinca o jeho nadmernom vychudnutí stroskotávajú na jeho presvedčení o vlastnej nadváhe. Za vzor si jedinec berie a napodobňuje nejakú známu osobnosť, ktorá sa vyznačuje extrémnou chudosťou, a získava hlboké opovrhovanie (dokonca nenávisť) k obéznym jedincom.
  2. Vznik amenorey, t. j. strata menštruácie počas aspoň troch po sebe idúcich menštruačných cyklov, prakticky u všetkých žien s týmto ochorením. Vzniká následkom straty telesného tuku, ktorý je potrebný na správnu tvorbu ženských pohlavných hormónov. Často možno pozorovať zníženie alebo stratu libida, čiže sexuálnej chuti, ktorá môže vyústiť až do fóbie či odporu voči sexu. U mužov typicky vzniká impotencia.
  3. Viaceré príznaky a znaky v dôsledku nedostatočného príjmu potravy a postupnej podvýživy ako zápcha (pre nedostatočný objem stolice) striedajúca sa s hnačkou (pri užívaní laxatív alebo potravín s preháňavým účinkom), neznášanlivosť chladu (pre chýbanie podkožnej tukovej vrstvy), opuchy dolných končatín (v dôsledku straty bielkovín), zvýraznenie ochlpenia u žien (narušením hormonálnej rovnováhy) a nízky tlak krvi. Často sa narúša aj spánkový rytmus so skorým prebúdzaním.
  4. Odmietanie ochorenia; napriek informačným kampaniam a radám zo strany blízkych a lekárov si vo väčšine prípadov pacient ochorenie nepriznáva. Nezriedka je choroba sprevádzaná obrazom ťažkej depresie, ktorá sa stupňuje v priebehu trvania choroby a vedie k pokusom o samovraždu.
Existuje forma anorexie označovaná ako kompulzívna (nutkavá), pri ktorej sa striedajú striktné diéty s občasným "napchávaním sa" jedlami s vysokou kalorickou hodnotou, čo následne vedie k pocitom viny a vyvolaniu zvracania. Pacient pritom pociťuje stratu sebaovládania. Tento nadmerný príjem potravy v krátkom čase sa označuje ako záchvat bulímie (chorobná žravosť) a objavuje sa zhruba u 50 % pacientov s anorexiou.

Počas určitého obdobia sa organizmus chorého jedinca prispôsobí prežívaniu a fungovaniu pri minimálnom prívode potravy (napr. jedno jablko za celý deň). Postupne sa však podvýživa stáva zjavnou a jedinec ju už nedokáže zakryť, hoci sa o to naďalej pokúša. Objavuje sa pocit na odpadnutie, slabosť z málokrvnosti, celková únava, bolesti kĺbov a svalov, zastretie vedomia a ďalšie vážne komplikácie, ktoré si vyžadujú umiestnenie jedinca v zdravotníckom zariadení.

Diagnostika anorexie

Je založená, ako pri väčšine iných ochorení, na potvrdení diagnostického podozrenia, ktoré vzbudzuje správanie a vzhľad pacientov u ich rodiny a blízkych. Spolu s vyššie uvedenými symptómami sa zjavujú niektoré typické alarmujúce signály, ktoré môžu zbadať iba blízke osoby a zastaviť tak ochorenie v jeho včasných štádiách. K týmto varovným signálom patria:
  • Zmena telesného vzhľadu: mierna bledosť, zmena výrazu tváre, voľnejšie oblečenie, strata sily a reflexov, atď.
  • Zmena charakteru: zvýšená citlivosť so sklonom k plačlivosti, zhoršenie intelektuálneho výkonu, zmena priateľov, izolácia od okolia, atď.
  • Vo všeobecnosti všetky zmeny, niekedy nenápadné, ktoré si môžu všimnúť iba rodičia. Hoci je dôležité odhaliť ochorenie včas, rodičia by nemali podľahnúť akejsi posadnutosti a snažiť sa vidieť symptómy ochorenia tam, kde v skutočnosti nie sú.
Definitívnu diagnózu stanoví až psychiater po zhodnotení pacienta. V každom prípade je najskôr potrebné vylúčiť existenciu iného ochorenia, ktoré by bolo zodpovedné za stratu telesnej hmotnosti.
Liečba
Cieľom liečby je:
  1. Obnoviť primeraný stav výživy v rámci vhodných limitov: to je nezriedka možné len po umiestnení jedinca do špecializovaného zariadenia. V najťažších prípadoch je treba pristúpiť k podávaniu umelej výživy do žily alebo cez sondu zavedenú do žalúdka. Pacienti nezriedka trpia infekciami vzhľadom na úbohý stav imunitného systému. V tejto fáze je indikovaný absolútny pokoj a oddych s cieľom maximálne znížiť energetický výdaj.
  2. Upraviť správanie týkajúce sa príjmu stravy: ako prevencia vyššie uvedeného ťažkého stavu podvýživy či v rámci liečby ťažkého stavu ochorenia vo fáze telesného zotavovania sa. Denne je potrebné kontrolovať telesnú hmotnosť a tiež diskrétne sledovať množstvo prijatej potravy.
  3. Odstrániť psychologické a biologické stopy podvýživy, aby sa prerušil bludný kruh ochorenia. Tu zohráva dôležitú úlohu rodina, ktorá musí byť náležite informovaná a poučená psychiatrom o opatreniach potrebných na dosiahnutie úplného vyliečenia pacienta.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov je možné použiť dve rôzne liečebné zbrane:
  • Psychoterapia: snaží sa o úpravu poruchy príjmu potravy a odstránenie mylného presvedčenia o obezite. S touto psychiatrickou technikou sa začína až po dosiahnutí určitej vhodnej hmotnosti, väčšinou je to hranica 40 kg, lebo pod touto hmotnosťou je ťažko možné, aby pacientov stav vedomia umožňoval udržať dostatočne plynulú komunikáciu.
  • Farmakologická liečba: užívanie liekov zo skupiny antidepresív sa ukázalo účinné u tejto skupiny pacientov, najmä ak sa anorexia prelína so záchvatmi bulímie.
Prognóza

Čísla týkajúce sa úmrtnosti na toto ochorenie sú veľmi rozdielne, no môžeme povedať, že k úmrtiu na toto ochorenie dochádza zhruba u 15 - 20 % jedincov, ktorých stav si vyžaduje hospitalizáciu. Paradoxne úvodná odpoveď na liečbu (tak farmakologickú, ako aj na psychoterapiu) býva priaznivá, ale prchavá, preto často dochádza k návratu choroby a nezriedka k pocitom zúfalstva u rodinných príslušníkov.
Tieto relapsy nie sú nevyhnutne zlým prognostickým znakom a zjavujú sa až v 50 % prípadov. Asi tretina pacientov musí byť opakovane hospitalizovaná vzhľadom na vznik spomínaných komplikácií.
 
 

Reklama